Ako funguje / nefunguje elektronická komunikácia v colnom konaní na Slovensku?

Na Slovensku ako jednej z posledných členských krajín Európskej únie bola zavedená ako povinná elektronická komunikácia s colnými úradmi pre obchodnú a podnikateľskú sféru pri colnom konaní na tovar obchodného charakteru. Spôsobené to bolo tým, že problémy v roku 2012 a 2013 boli s daňovým softvérom a pozornosť, energia a prostriedky boli presmerované práve do tejto oblasti. Okrem toho od 1.1.2012 vznikol úplne nový subjekt Finančná psráva SR, čo ešte viac skomplikovalo riadenie projektov v tom čase už rozbehnutých.

Písal sa júl 2017, kedy sa tak stalo i pri dovozných colných režimoch. Prvým v Slovenskej republike bol colný režim tranzitu Únie, ktorý zaviedlo a riešilo v rámci Colného riaditeľstva SR Oddelenie tranzitu, ktoré patrilo pod Odbor colného dohľadu.

Bolo to pochopiteľné, nakoľko režim tranzit je prvotný, do ktorého colné orgány po vstupe tovar prepúšťajú a v ktorom je umiestnený v rámci výkonu colného dohľadu nad tovarom bez statusu, ktorý vstupuje na colné územie Európskej únie. Od roku 2001 sa naše colné úrady ocitli pripojené k celoeurópskemu automatizovanému systému pre colný režim tranzit, ktorým je tzv. systém NCTS.

Druhou skupinou u ktorej sa zaviedla elektronická komunikácia boli vývozné colné režimy, okrem tých, ktoré spadajú pod skupinu osobitných colných režimov (napríklad Pasívny zušľachťovací styk, dočasné použitie a pod.).

Poslednou skupinou boli dovozné colné režimy, ktoré boli najnáročnejšie a vyžadovali si aj komunikáciu s inými subsystémami ako boli systém GMS pre správu záruk, alebo pre osobitné režimy ako sú skladové záznamy cez skladové karty, či vedenie evidencie pre aktívny alebo pasívny zušľachťovací styk s využitím systémov cez podporný software DSPAAC, ktorá sa využíva pre:
A – aktívny zušľachťovací styk,
P – pasívny zušľachťovací styk,
C – prepracovanie pod colným dohľadom,
D – dočasné použitie a S - colný sklad.

To bol posledný termín a od 1.7.2017 sa povinne komunikuje výlučne elektronicky, okrem ustanovených výnimiek ako sú napríklad havarijné postupy, či niektoré prípady podania colných vyhlásení iným úkonom napr. v cestovnom styku a pod.
To čo však zostáva a je primárnym problémom je viacero skutočností. Spomeniem len tie hlavné a najvypuklejšie pre colných deklarantov, nespomínam a nevenujem sa ostatným, ktoré sú z hľadiska systémového skôr marginálne.

Prvotne sa píše o elektronickej komunikácií:
Elektronická komunikácia prebieha cez elektronické komunikačné rozhranie pre IS CEP (EKR-CEP) a dotýka sa:

• podávania colných vyhlásení pri vývoze a predbežných colných vyhlásení pri dovoze a vývoze tovaru (ďalej len „ECS/ICS“),
• podávania colných vyhlásení do colného režimu tranzit, správa záruky pre colný režim tranzit a ukončovanie colného režimu tranzit (ďalej len „Tranzit“ – systém NCTS).

Takže ak chcete dovážať, vyvážať, alebo prepravovať v tranzite tovary, ste povinní komunikovať s Finančnou správou SR už len elektronicky bez výnimky.
Poďme si to rozmeniť na drobné, čo sa pod pojmom elektronická komunikácia vôbec rozumie. Takže chcete obchodovať a teda komunikovať s colnými orgánmi ergo Finančnou správou SR, tak musíte splniť tieto základné predpoklady:

1. Musíte mať pridelené číslo EORI, aby ste mohli vôbec robiť zahraničnoobchodné operácie pri dovoze, vývoze, takže sa registrujte v centrálnom systéme EÚ, aby Vás systém dokázal jednotne všade identifikovať, na Slovensku má číslo EORI tvar IČ DPH, ak ho máte pridelené. To vybaví FS SR takpovediac obratom, za pár hodín a výlučne elektronicky cez mail. 
2. Musíte byť registrovaný v systéme CEP (Centrálny elektronický priečinok), aby Vás systém elektronickej podateľne dokázal identifikovať a Vaše podania správne priradil a spracoval. To je záležitosť tiež niekoľkých hodín. Vykonáte to všetko elektronicky registráciou v elektronickej evidencii cez portál Finančnej správy SR – CEP bez nutnosti niekam chodiť, či posielať.
3. Musíte byť odborne spôsobilá osoba, tzn. musíte disponovať potrebnými znalosťami a zručnosťami, aby ste boli schopní nielen rozoznať čo a kedy môžete a máte vykonať procesne, ale aj obsluhovať autorizovaný colný software, cez ktorý podávate colné vyhlásenia elektronicky. Buď absolvujete potrebné školenia, alebo máte dostatočnú prax, ktorá Vás k tomu to oprávňuje, nároky riešia unitárne colné predpisy, národné predpisy požiadavky na colného deklaranta absolútne neriešia, ani nezavádzajú.
4. Potrebujete hardware, tzn. PC, notebook cez ktorý budete komunikovať a na ktorom budete mať nainštalované všetky potrebné komponentny, okrem autorizovaného software i komponenty elektronickej podpisovej politiky a iné.
5. Potrebujete autorizovaný colný software, buď využijete všeobecné aplikácie, ktoré na komerčnej báze po ich autorizácií Finančnou správou SR je možné si zakúpiť alebo prenajať. O tejto téme práve treba veľmi intenzívne komunikovať, nakoľko práve tu nastáva vážny problém s funkcionalitami, ktoré spôsobuje absencia povolení na prístup k produkčným dátam na severoch Finančnej správy SR, ktorá toto dlhodobo nerieši. 
6. Potrebujete mať kvalitné internetové pripojenie, ideálne vysokorýchlostný internet, kedy nedôjde k technickým výpadkom v dôsledku výpadku spojenia.
7. Na záver potrebujete mať pre povereného pracovníka vo firme, teda ak máte vlastného colného deklaranta aj Kvalifikovaný elektronický podpis, tzn. tzv. KEP (tzv. zamestnanecký), pričom musí byť tento pracovník aj prostredníctvom tzv. substitučného plnomocenstva poverený výkonom colnej agendy. Pozor nejde o colné zastúpenie, iba delegovanie právomocí, ktoré inak patria štatutárnemu zástupcovi firmy.

Pokiaľ sa chcete týmto siedmim bodom a povinnostiam vyhnúť, alebo nie ste v stave ich splniť, tak to máte možnosť riešiť cez využitie colného zastúpenia s tým, že uzatvoríte zmluvu o zastúpení v colnom konaní s colným zástupcom, ktorý je odborne spôsobilí a bude podávať za Vás colné vyhlásenia a robiť úkony voči colným orgánom na základe priameho zastúpenia (mandátna zmluva) alebo nepriameho zastúpenia (komisionárska zmluva).

Vtedy si za tieto služby zaplatíte avšak pozor na mýtus, ktorý vo verejnosti prevláda, a to je ten, že sa takto zbavíte zodpovednosti. Nie nezbavíte, pri priamom zastúpení ním zostávate vy ako zastupovaná osoba a pri nepriamom síce je prvým zodpovedným nepriamy zástupca, avšak nikdy sa nezbavíte zodpovednosti, nakoľko vždy existuje a zostane zachovaná tzv. spoločná a nerozdielna zodpovednosť voči colným orgánom an základe zmluvných ujednaní voči komitentovi. Ale to už je debata na iné fórum k tomuto. 

Všetko to už teraz vyzerá veľmi zložito. To aké je to v skutočnosti zložité ešte len zistíte, keď začnete používať tzv. autorizovaný colný software. Ten totiž nedokáže vypočítať colný dlh, ten si musíte ručne počítať v aplikácií FS SR tzv. „Kalkulačný modul“, kde sa veľmi ľahko dopustíte chýb. Vyvarovať sa treba tomu, aby ste vedeli napríklad, čo je to colná hodnota a čo sa všetko do colnej hodnoty započítava, aby ste mali správne určený základe pre vymeranie cla podľa aktuálnej colnej sadzby vzťahujúcej sa na daný tovar.

Musíte mať tovar správne zatriedený do príslušnej podpoložky kombinovanej nomenklatúry a uvedený kompletný TARIC kód (10 miestny v odseku 33 colného vyhlásenia). Na to skutočne musíte presne vedieť čo robíte, prečo to robíte a ako to máte robiť, toto nemôže robiť hocikto bez náležitých znalostí postupov, colných predpisov z oblasti colného zatriedenia tovaru.

Autorizovaný colný software na Slovensku nedokáže vykonať samotný výpočet colného dlhu. Prečo, ak v susednej Českej republike to ide? Sú len dve možnosti, a to buď, že si to dodávatelia software veľmi zjednodušili alebo Finančná správa SR nedostatočne postupuje pri požiadavkách na tieto tzv. autorizované colné programy.

Kladiem si otázku, ako je vôbec možné, že Finančná správa SR schváli program pre odbornú verejnosť, ktorý nedokáže vypočítať colný dlh? Čo je problémom? Sú to autorské práva na tzv. kalkulačný modul, či technické špecifikácie alebo prístupové práva k databázam Finančnej správy SR, či produktovým údajom, ktoré však preberá slovenská finančná správa od Európskej únie, konkrétne od DG XXI TAXUD a jeho špecializovaných útvarov.

Na záver, ak už elektronicky komunikujete, tak predpokladáte, že to zjednoduší a urýchli vzájomnú komunikáciu s colným úradom. Je to teória, prx je však iná. Zjednoduší Vám to procesy, avšak len čiastočne, dôvodom je skutočnosť, že síce elektronicky odošlete samotné colné vyhlásenie, ale prílohy musíte predložiť v ich listinnej podobe, ide konkrétne o prípady, kedy si nárokujete na priznanie preferenčného zaobchádzania cez kódy 200, 300 alebo 400 uvedené v odseku 36 CV. Vtedy ste povinní predložiť EUR.1, či Certificate od Origin alebo osvedčenie EURMED. Týka sa to i prípadov kedy sa vyžaduje predloženie dovoznej licencie, ak sa na tovar vyžaduje a to osobne v listinnej forme.

S účinnosťou od 1.6.2020 môžete odoslať po prvotnej registrácií elektronického colného vyhlásenia na colnom úrade po obdržaní správy SK416 s prideleným MRN / LRN, tak viete cez CEP odoslať elektronické prílohy samozrejme každú z nich podpísanú KEPom. Lenže to tiež musíte vykonať cez systém CEP (nevykonáte to cez autorizovaný komerčný colný softvér), čo tiež síce zjednodušuje celkove predkladanie príloh, avšak súčasne skutočnosť, že to je možné len cez portál CEP znova celé elektornické colné konanie komplikuje, pretože to neurobíte cez jeden softvér.  Toto vnímame ako ďalšie trieštenie samotného colného konania napriek snahe umožniť odoslanie príloh už len elektronicky bez ich predkladania v písomnej forme.