V prípade, ak preprava tovaru je spojená s dovozom tovaru z tretieho štátu do členského štátu, miestom dodania prepravných služieb je miesto, kde sa preprava alebo jej časť vykonáva. Podľa § 24 zákona o DPH sa do základu dane pri dovoze tovaru z tretieho štátu zahŕňajú aj náklady na prepravu tovaru do prvého miesta určenia v tuzemsku. Zároveň sa do základu dane pri dovoze tovaru zahŕňajú aj náklady na prepravu tovaru na iné miesto určenia v inom členskom štáte, ak toto miesto je pri dovoze tovaru známe. V nadväznosti na uvedené z ustanovenia § 48 ods. 8 zákona o DPH vyplýva, že preprava tovaru spojená s dovozom tovaru z tretích štátov je na území tuzemska oslobodená od dane, ak je zahrnutá v základe dane.

Z uvedeného vyplýva, že prepravca môže fakturovať prepravu tovaru oslobodenú od dane, ak cena tejto prepravy bola zahrnutá pri preclievaní do základu dane. Miesto dodania prepravných služieb, ktoré neboli zahrnuté do základu dane sa určí podľa § 15 ods. 3 zákona o DPH, t.j. miestom dodania prepravných služieb je miesto, kde sa preprava alebo jej časť vykonáva s výnimkou podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH, v ktorom je riešené miesto dodania prepravných služieb tovaru medzi členskými štátmi Európskych spoločenstiev, pričom vznik daňovej povinnosti sa posúdi podľa legislatívy toho štátu, v ktorom je miesto dodania prepravnej služby.

Zdanenie pri „dovoze“ tovaru z iného členského štátu na územie SR bolo nahradené inštitútom tzv. samozdanenia nadobudnutia tovaru z iného členského štátu. T. z. , že DPH nevyberie colný orgán, ale nadobúdateľ tovaru si musí dodaný tovar sám zdaniť/§11 zák. o DPH/ Musia byť naplnené tieto predpoklady:

• nadobúdateľ/kupujúci/ má pridelené identifikačné číslo pre DPH v SR,
• nadobúdateľ získa právo disponovať z tovarom ako vlastník,
• predávajúci má pridelené identifikačné číslo pre DPH v inom členskom štáte,
• tovar je z iného členského štátu fyzicky dodaný do tuzemska, t.j. musí byť prepravený do tuzemska /preprava tovaru skončí v tuzemsku/, pričom preprava tovaru môže byť uskutočnená dodávateľom alebo odberateľom, alebo inou osobou na účet dodávateľa alebo odberateľa,
• nadobudnutie tovaru je za odplatu to zn., že ide predovšetkým o kúpu tovaru z iného členského štátu / bezodplatné nadobudnutie tovaru z iného  členského štátu na základe napr. darovacej zmluvy nie je predmetom dane  SR/. Samozdanenie sa vzťahuje len na hnuteľný hmotný majetok. Ak dodávateľ z iného členského štátu dodáva tovar formou zásielkového predaja alebo dodáva tovar s montážou a inštaláciou, nevzťahuje sa na tieto prípady zdanenie nadobudnutia tovaru podľa tohto paragrafu.

V prvom rade je potrebné k tomu to účelu vlastniť ZEP (zaručený elektronický podpis) najlepšie vystavený priamo na konkrétneho pracovníka, ide o tzv. kvalifikovaný zamestnanecký ZEP, kedy požiadate certifikačnú autoritu (v SR sú tri) o vydanie ZEP. K žiadosti pripojíte splnomocnenie zamestnancov a súhlas zamestnávateľa s vydaním ZEP, aktuálny výpis z OR SR netreba overenú kópiu. V prípade zamestnaneckých certifikátov je potrebná ich osobná účasť, prípadne ich môže iná osoba zastúpiť na základe splnomocnenia pri konaní vo vzťahu k certifikačnej autorite. ZEP tvorí bezpečnostný predpoklad identifikácie zamestnanca akoby sám osobne podpisoval písomné dokumenty, avšak v ich elektronickej forme, preto treba starostlivo chrániť ZEP na nosiči dát pred jeho zneužitím tretími osobami.

Nasleduje podpísanie dohody s Colným riaditeľstvom o používaní služieb elektronickej komunikácie. Tu treba Colnému riaditeľstvu SR predložiť návrh dohody podpísaný štatutárnym zástupcom alebo jeho zástupcom, riadne vyplnené a doplnené technické špecifikácie k dohode, ktoré tvoria integrálnu súčasť tejto dohody, aktuálny výpis z OR SR (overený alebo jeho kópia), v prípade, že žiadateľa zastupuje tretia osoba je potrebné túto skutočnosť preukázať predložením splnomocnenia na tieto úkony. Colné riaditeľstvo SR pi podpise dohody vydá žiadateľovi prístupové heslo a kód pre prístup do systému EKR a súčasne mu dá k dispozícii aj technické parametre pre nastavenie EKR a jeho rozhrania.

Posledným krokom v poradí je inštalácia a spustenie systému EKR, tak aby boli regulárne spustené všetky jeho funkcie a systém EKR mohol nabehnúť na komunikáciu, ktorá od daného momentu už môže prebiehať výlučne elektronicky a všetky colné vyhlásenia a správy k nim budú odosielané a prijímané len elektronicky. K tomu je nevyhnutné mať licenciu na používanie autorizovaného softvéru od dodávateľa schváleného Colným riaditeľstvom SR (v SR sú to tri subjekty, kde najväčším z nich pokrývajúcim až 75 % trhu je spoločnosť David Plus s.r.o. Nitra). Vzory všetkých formulárov nájdete na web stránke colnej správy v sekcii elektronická komunikácia.

Podľa článku 12 Dohovoru CMR je odosielateľ je oprávnený disponovať so zásielkou, najmä môže požadovať od dopravcu zastavenie prepravy, zmenu miesta dodania alebo vydania zásielky inému príjemcovi, než ktorý bol uvedený v nákladnom liste. Toto právo však zaniká, len čo sa druhý exemplár nákladného listu odovzdá príjemcovi alebo len čo príjemca uplatní právo podľa článku 13 ods. 1; od tohto okamihu je dopravca povinný správať sa podľa príkazov príjemcu.

 Dispozičné právo patrí však príjemcovi od okamihu vystavenia nákladného listu v tom prípade, ak odosielateľ urobí v ňom príslušný záznam v tom zmysle.

Ak príjemca je v zmysle dohodnutých dodacích podmienok INCOTERMS oprávnený, čo v prípade doložky EXW je ako kupujúci, za predpokladu, že osoba príjemcu a kupujúceho je jedna a tá istá osoba.

Dispozičné právo príjemcu k zásielke podľa znenia článku 12 nie je založené na vlastníckom vzťah a ani disponovanie prvou kópiou nákladného listu nezakladá takéto právo. Prvá kópia nákladného listu je len dôkazným dokladom a práve v rozsahu ustanovenia článku 12 preukáže právo príjemcu na dispozíciu s tovarom, ale len v prípade ak v čase, keď bol nákladný list vystavený boli dané dopravcovi alebo odosielateľovi určité pokyny. (napríklad aj dodať tovar na iné  miesto, než je uvedené v nákladnom liste).       

V praxi sa zmenené pokyny vyznačujú na zadnej strane nákladného listu, osoba, ktorá dala takéto pokyny je povinná odškodniť dopravcu a uhradiť náklady pri strate, poškodení. Dopravca má právo odmietnuť vykonať pokyny, ktoré sú nevykonateľné. Podmienkou pre to, aby bolo vykonanie zmenených pokynov za splnené je predloženie prvej kópie nákladného listu, inak dopravca zodpovedá za škody, ktoré aj vykonaním zmenených pokynov spôsobil. Takže ak v praxi príjemca dá dopravcovi zmenené pokyny, mali by tieto byť zaznamenané na zadnej strane nákladného listu aj s uvedením času a dátumu kedy takéto pokyny obdržal a údaje o osobe od ktorej ich obdržal.  

Ak dopravca vydá zásielku inej osobe, než ktorá je uvedená v nákladnom liste bez toho, že by obdržal zmenené pokyny od oprávnenej osoby (odosielateľa alebo príjemcu), uplatňuje sa obvykle zodpovednosť voči dopravcovi podľa článku 17 (strata tovaru).

Z toho vyplýva, že ak v mieste odoslania vystaví odosielateľ NL CMR, ale príjemca alebo iná oprávnená osoba (pozor môže a nemusí to byť vlastník tovaru) dá dopravcovi pokyn, aby zásielku dopravil na iné miesto (iné mesto, krajina a pod.), tak do pôvodného nákladného listu na zadnú stranu vyznačí tieto pokyny aj s údajmi kedy, kde a od koho obdržal takéto pokyny. Následne pokračuje na miesto určenia podľa zmenených pokynov a v mieste určenia si nechá potvrdiť prevzatie tovaru od príjemcu, ktorý bol oprávnenou osobou uvedený ako nový príjemca v mieste dodania zásielky.

Tu teda nebude vystavovaný iný NL CMR, nakoľko ak nie je potvrdený odosielateľom a dopravcom, nie je takto vystavený doklad dokladom o právoplatnom uzatvorení prepravnej zmluvy a teda sa nevzťahujú sa na neho ustanovenia Dohovoru CMR. Ak by ale neboli zmenené pokyny vyznačené v NL CMR, potom postačuje ak sa preukáže, že dopravcovi boli takéto pokyny dané oprávnenou osobou v čase, ke´d ich mohol vzhľadom na ich charakter a okolnosti vykonať. To sa vzťahuje aj na zmenu miesta dodania zásielky.  

Nákladný list CMR plní funkciu dôkazného dokladu, ktorým sa preukazuje splnenie určitých skutočností vyplývajúcich z uzatvorenej prepravnej zmluvy, preto sa ním preukazuje aj skutočnosť: 1)    že tovar bol odoslaný odosielateľom, prvý diel musí mať odosielateľ a musí byť potvrdený odosielateľom a dopravcom, že prevzal tovar na prepravu,2)    a príjemca preukazuje, že tovar prijal, tzn. že potvrdí dopravcovi, že od neho prevzal tovar bez poškodenia v poriadku a lehote dodania. 3)    dopravca zasa potvrdeným nákladným listom od odosielateľa a príjemcu si nárokuj odmenu za vykonanú dopravu a preukazuje, že splnil to k čomu sa v prepravnej zmluve zaviazal.

§ 43 zákona o dani z pridanej hodnoty 222/2004 Z.z. účinnosť od 01.01.2012
Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu

(5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a

a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,

b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou,

c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu,

d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.

Pokračovanie Článok 12 Dohovoru CMR

Ak pri výkone svojho dispozičného práva dá príjemca príkaz na vydanie zásielky ďalšej osobe, nemôže už táto osoba určiť ďalších príjemcov.

Výkon dispozičného práva sa viaže na tieto podmienky:

a) odosielateľ alebo v prípade uvedenom v odseku 3 toho článku príjemca, ktorý chce uplatniť svoje právo, je povinný preukázať sa prvým vyhotovením nákladného listu, v ktorom musia byť zapísané nové príkazy dané dopravcovi, a uhradiť dopravcovi všetky výdavky a škody vzniknuvšie vykonaním týchto príkazov;

b) vykonanie príkazov musí byť možné v čase, keď prídu osobe, ktorá ich má vykonať, a nesmie narušovať obvyklú prevádzku dopravcovho podniku ani spôsobiť škodu odosielateľom alebo príjemcom iných zásielok;

c) príkazy nesmú viesť k rozdeleniu zásielky.

Ak dopravca nemôže z dôvodov uvedených v odseku 5 písm. b) tohto článku vykonať udelené príkazy, je povinný hneď o tom upovedomiť osobu, od ktorej tieto príkazy dostal.

Dopravca, ktorý nevykoná príkazy dané mu podľa ustanovení tohto článku alebo ktorý ich vykoná bez toho, aby si vyžiadal predloženie prvého vyhotovenia nákladného listu, zodpovedá oprávnenému za škodu tým vzniknutú.

Článok 13 Dohovoru CMR

1. Len čo dôjde zásielka na miesto určené na jej vydanie, má príjemca právo žiadať od dopravcu, aby mu proti potvrdeniu vydal druhé vyhotovenie nákladného listu a zásielku. Ak sa zistí strata zásielky alebo ak zásielka nedôjde v lehote uvedenej v článku 19, je príjemca oprávnený vo vlastnom mene uplatňovať proti dopravcovi nároky z prepravnej zmluvy.

2. Príjemca, ktorý uplatňuje práva patriace mu podľa odseku 1 tohto článku, je povinný zaplatiť sumu uvedenú v nákladnom liste. Ak nedôjde v tomto smere k dohode, dopravca nie je povinný zásielku vydať, iba ak by mu príjemca poskytol záruku.

Článok 14 Dohovoru CMR

1. Ak plnenie prepravnej zmluvy podľa podmienok určených v nákladnom liste je alebo sa stane ešte pred dôjdením zásielky na miesto jej dodania z akéhokoľvek dôvodu nemožným, je dopravca povinný vyžiadať si pokyny od osoby oprávnenej disponovať so zásielkou podľa článku 12.

2. Ak však okolnosti dovoľujú uskutočniť prepravu za podmienok odchyľujúcich sa od podmienok určených v nákladnom liste a dopravca nemohol dostať v primeranom čase pokyny od osoby oprávnenej disponovať so zásielkou podľa článku 12, urobí dopravca také opatrenia, ktoré považuje v záujme osoby oprávnenej disponovať so zásielkou za najlepšie.

Článok 15 Dohovoru CMR

1. Ak sa po tom, čo zásielka došla na miesto dodania, vyskytnú prekážky v dodaní, vyžiada si dopravca pokyny od odosielateľa. Ak príjemca zásielku odmietne, má odosielateľ právo so zásielkou disponovať bez toho, že by sa musel preukázať prvým vyhotovením nákladného listu.

2. Aj keď príjemca zásielku odmietol, môže žiadať o jej vydanie do tých čias, kým dopravca nedostane od odosielateľa opačné pokyny.

3. Ak vzniknú okolnosti brániace dodaniu zásielky po tom, čo príjemca už dal na základe svojho oprávnenia podľa článku 12 ods. 3 príkaz na vydanie zásielky inej osobe, nastupuje pri použití ustanovení odsekov 1 a 2 toho článku na miesto odosielateľa príjemca a na miesto príjemcu táto iná osoba.

To vyplýva zo znenia čl. 8 Dohovoru CMR, kde je stanovené, čo dopravca musí preskúmať pri prevzatí zásielky na prepravu:

1. Pri prevzatí zásielky na prepravu dopravca preskúma

a) správnosť údajov v nákladnom liste o počte kusov a o ich značkách a číslach,

b) zjavný stav zásielky a jej obalu.

Právny výklad k Dohovoru CMR stanovuje, že dopravca nie je povinný úkonmi v čl. 8 ods. 1, tzn. len sa presvedčí. Odosielateľ je povinný zabezpečiť vybavenie zásielky, Dohovor CMR neobsahuje ustanovenie o tom, kto má vyplňovať NL CMR, avšak v praxi je to odosielateľ, avšak často tiež dopravca podľa údajov odosielateľov. Obvyklá prax je teda tá aj v čl. štátoch EÚ, že NL CMR vystavuje spravidla odosielateľ.

Nakoľko vyplnenie je vecou odosielateľa, postupuje sa pri zodpovedá za všetky škody, ktoré vzniknú dopravcovi odosielateľ o čom hovorí čl. 7 Dohovoru CMR. Odosielateľ teda zodpovedá za správnosť údajov obsiahnutých v nákladnom liste CMR a to tiež v prípadoch, kedy údaje do NL CMR zapíše zástupca dopravcu (spravidla vodič).

Chcem sa spýtať ako to je s tovarom obchodného charakteru pri dovoze z Číny v poštovom balíku v malom množstve na ďalší predaj, ak som živnostník-fyzická osoba?

V súlade s colnými predpismi ustanovujúcimi systém oslobodenia od cla sú od dovozného cla oslobodené všetky zásielky pozostávajúce z tovaru nepatrnej hodnoty odoslané priamo z tretej krajiny príjemcovi v Európskej k únií.

Za tovar nepatrnej hodnoty sa považuje tovar, ktorého vnútorná hodnota nepresahuje 150 EUR na jednu zásielku.

Výnimku  z oslobodenia od cla tvoria alkoholické nápoje, parfumy a toaletné vody, tabak a tabakové výrobky.

Tieto zásielky sú oslobodené od cla vtedy, ak hodnota zásielky nepresahuje 150 EUR. Ak hodnota zásielky nepresahuje 22 EUR, sú oslobodené od DPH.

Vnútorná hodnota zásielky je tvorená úhrnnou hodnotou všetkých položiek obsiahnutých v zásielke.

Ak úhrnná hodnota zásielky v súlade so zákonom o DPH presahuje 22 EUR, ale nepresahuje 150 EUR v súlade so systémom oslobodenia od cla v EÚ, zásielku je možné oslobodiť od cla, ale nie od DPH.

Ak úhrnná hodnota zásielky nepresiahne 22 EUR, je možné oslobodiť ju od cla a súčasne aj od DPH.

Tovar v zásielkach zasielaných z tretej krajiny jednou fyzickou osobou druhej fyzickej osobe žijúcej na colnom území EÚ je oslobodený od dovozného cla za predpokladu, že ide o dovoz neobchodného charakteru (príležitostné zásielky).

Oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje na tovar, ktorého úhrnná hodnota nepresahuje hodnotu 45 EUR na jednu zásielku. Ak je úhrnná hodnota zásielky pozostávajúcej z dvoch alebo viacerých kusov vyššia ako 45 EUR, oslobodenie od dovozného cla sa prizná do výšky tejto sumy na tovar, ktorý by bol oslobodený, keby sa dovážal samostatne, čo znamená, že hodnota jednej položky sa nemôže rozdeliť na viac častí.

Tovar obchodného charakteru je sprevádzaný obvykle dokladom o cene (faktúra a pod.), tzn. v zásielke je takýto doklad a colné orgány posúdia, či hodnota tovaru v zásielke zodpovedá colnej hodnote takéhoto tovaru (cene obvyklej), tzn. či nejde o snahu o podhodnotenie zásielky v snahe vyhnúť sa platbe cla a dane.

Následne sa rieši otázka podania colného vyhlásenia k čomu vyzve vyclievacie oddelenie Slovenskej pošty, a.s., ktoré pôsobia v Bratislave a Košiciach. Na ostatných pracoviskách (B. Bystrica, Žilina) túto službu poskytujú profesionálni colní deklaranti na komerčnej báze.

Následne je firma alebo osoba zahájiť colné konanie podaním colného vyhlásenia v predpísanej forme (na Slovensku je to ešte stále tlačivo JCD pri dovoze + elektronická forma na prenosnom nosiči dát). Môžete si zvoliť zástupcu, ktorý to za Vás vybaví na colnici, avšak ide o platenú službu, pričom ho musíte splnomocniť a poskytnúť mu všetky relevantné doklady a údaje, aby mohol zásielku deklarovať na colnici.

Colná sadzba sa uplatní podľa platného colného sadzobníka na daný rok a sadzba DPH podľa platného zákona o DPH a príslušnej sadzby (základnej alebo zníženej).

POZOR !!!  Pozor na tzv. lacné napodobneniny značkového tovaru, kde dochádza k porušovaniu autorských práv, čo je riešené ako porušenie iných predpisov a v dôsledku toho  sa môžete dopustiť porušenia predpisov. Veľmi dobre si treba premyslieť aký druh tovaru chcete doviezť a optimálne je predtým absolvovať konzultáciu, avšak treba mať už jasno v konkrétnych druhoch tovaru pre zamýšľaný dovoz.

Po podaní colného vyhlásenia Vami alebo Vaším povereným zástupcom colné orgány rozhodnú o prepustení (alebo neprepustení) zásielky a vymerajú colný dlh (dovoznú platbu), ktorej sumu Vám oznámia vo forme výmeru platieb, kde bude rozpísané CLO a DPH, ak sa platia a tiež tam bude číslo účtu a variabilný symbol pod ktorým treba uhradiť platbu.

Lehota pre platbu cla a daň je v tom to prípade 10 dní, pričom sa považuje za zaplatenú ak je už na 10-ty deň na účte colného úradu. V opačnom prípade sa stanete dlžníkom a nevyhnete sa platbe úrokov z omeškania za každý aj začatý deň.

Colné orgány majú zriadené pracoviská Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrice, Žiline.