Bude DPH vrátená pri dovoze iba vlastníkovi tovaru?

Ide o konrétny prípad sporu firmy, v ktorom vyvstáva viacero opodstatnených otázok. 

Sústredíme sa však na zásadnú otázku, na ktorú je vhodné spoznať odpoveď: "Bude vrátená DPH pri dovoze iba vlastníkom tovaru?"

Zjednodušené zhrnutie faktov:

• spoločnosť pôsobí najmä v oblasti logistických služieb,
• spoločnosť dováža na Slovensko tovar zo Švajčiarska, Hongkongu a Číny, aby ho mohol opraviť,
• po prebalení na slovenskom území bol tovar dodaný do iných členských štátov alebo vyvezený do tretích krajín,
• služba prebalenia bola fakturovaná zákazníkovi, konkrétne švajčiarskej spoločnosti, ktorá zostala vlastníkom dotknutého tovaru počas celého predmetného obdobia.
• faktúry, ktoré spoločnosť vystavila sa preto vzťahovali iba na služby prebalenia a nie na dovážaný tovar.
   

Prejudiciálne otázky:

• Je vrátenie DPH pri dovoze podmienené vlastníckym právom k dovezenému tovaru alebo právom nakladať s dovezeným tovarom ako vlastník?
• Je vrátenie DPH pri dovoze povolené iba vtedy, ak sa dovážaný tovar používa na účely zdaniteľných transakcií zdaniteľnej osoby vo forme predaja tovaru na vnútroštátnom území alebo dodania tovaru do iného členského štátu alebo vývozu tovaru tovar do tretej krajiny?
• Je za týchto okolností splnená podmienka, že existuje priamy a okamžitý vzťah medzi zakúpeným tovarom a transakciou na výstupe, ak sa nákladové zložky prejavia v cene dodávky na výstupe?
• Ak je prejudiciálna otázka totožná s otázkou, o ktorej už Súdny dvor rozhodol, kedy je možné odpoveď na takúto otázku jasne odvodiť z judikatúry alebo ak odpoveď na prejudiciálnu otázku zostáva priestor pre akékoľvek dôvodné pochybnosti, Súdny dvor môže kedykoľvek na návrh sudcu spravodajcu a po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť o odôvodnenom uznesení.
• Článok 168 smernice 2006/112 stanovuje, že zdaniteľná osoba si môže odpočítať od dane z pridanej hodnoty daň splatnú z dovážaného tovaru, ak je tento tovar použitý na účely jej zdaniteľných transakcií.
• Podľa ustálenej judikatúry však uplatnenie článku 168 smernice 2006/112 spravidla vyžaduje, aby vstupné transakcie boli priamo a bezprostredne spojené s výstupnými transakciami.
• Existencia priameho a okamžitého spojenia medzi konkrétnou vstupnou transakciou a jednou alebo viacerými výstupnými transakciami, z ktorých vyplýva právo na odpočet, je v zásade nevyhnutná.
• To predpokladá, že výdavky vynaložené na obstaranie tovaru alebo služieb tvoria súčasť ceny zdaniteľných plnení na výstupe, ktoré vedú k odpočtu.
• Právo na odpočet je však povolené aj v prospech zdaniteľnej osoby, a to aj v prípade, že neexistuje priama a bezprostredná súvislosť medzi konkrétnou transakciou smerom nadol a jednou alebo viacerými transakciami nadväzujúcimi na odber, z ktorých vyplýva právo na odpočet, ak náklady na predmetné služby tvoria súčasť ich režijných nákladov a sú ako také podstatnými prvkami ceny tovarov alebo služieb, ktoré poskytuje.
• Takéto náklady majú priamu a bezprostrednú súvislosť s celou hospodárskou činnosťou zdaniteľnej osoby.
• Vnútroštátny súd zdôrazňuje, že Weindel zasahuje iba ako poskytovateľ služieb bez toho, aby nadobudol dovezený tovar alebo znášal náklady na dovoz,  čo naznačuje, že vo veci samej existuje súvislosť medzi platbou DPH vyplývajúcou z dovozu a cena služieb poskytovaných Weindelom chýba. V dôsledku toho bude v každom prípade úlohou vnútroštátneho súdu overiť, či je to tak v danom prípade.
• Právo na odpočet existuje iba v rozsahu, v akom sa dovážaný tovar používa na účely zdaniteľných transakcií zdaniteľnej osoby. Podľa judikatúry týkajúcej sa práva na odpočet DPH pri obstaraní tovaru alebo služieb je táto podmienka splnená, iba ak sú náklady na dodávky vstupov zahrnuté do ceny konkrétnych transakcií na výstupe alebo do ceny tovaru alebo služieb. dodáva zdaniteľná osoba v rámci svojich hospodárskych činností.
• Tým, že Súdny dvor určil, že hodnota prepravovaného tovaru nie je súčasťou nákladov tvoriacich ceny účtované dopravcom, ktorého činnosť je obmedzená na prepravu tohto tovaru za úhradu, nie sú splnené, a spresnil, že osoby, ktoré dovážajú tovar bez toho, aby boli vlastníci tovaru nemôžu využívať právo na odpočet DPH, pokiaľ nemôžu preukázať, že náklady na dovoz sú zahrnuté v cene konkrétnych transakcií na výstupe alebo v cene tovaru alebo služieb poskytovaných spoločnosťou daňová osoba v rámci svojej hospodárskej činnosti.
• Výbor pre DPH prijal prostredníctvom svojich usmernení zhodný prístup. Podľa týchto usmernení zdaniteľná osoba označená ako zodpovedná za platbu DPH pri dovoze nemá nárok na odpočet DPH, ak sú splnené dve podmienky, a to na jednej strane, keď zdaniteľná osoba nezíska oprávnenie disponovať s tovarom. ako vlastník a na druhej strane, ak náklady na tovar nemajú priamu a bezprostrednú súvislosť s jeho hospodárskou činnosťou . Aj keď tieto usmernenia nemajú nijakú záväznú hodnotu, predstavujú pomoc pri výklade smernice 2006/112.
   

Rozhodnutie v predmete sporu:

• Článok 168 písm. E) smernice Rady 2006/112 / ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa musí vykladať v tom zmysle, že bráni „priznaniu práva na odpočet dane z pridanej hodnoty (DPH) dovozcovi, keď nemá tovar ako vlastník a ak náklady na dovoz na výstupe neexistujú alebo nie sú zahrnuté v cene konkrétnych následných transakcií alebo v cene tovaru a služieb poskytovaných zdaniteľnou osobou v rámci jeho právomocí ekonomické činnosti.
• Smernicu 2006/112 je potrebné vykladať v tom zmysle, že bráni právu na odpočet DPH dovozcovi, ak s tovarom nedisponuje rovnako ako jeho vlastník a ak náklady na dovoz na vstupe neexistujú alebo nie sú zahrnuté v cene tovaru. konkrétne transakcie na výstupe alebo v cene tovarov a služieb dodaných platiteľom dane v rámci jeho hospodárskej činnosti.